Špecifická výchova detí s nadhľadom

Autor: Milan Brejcha | 7.1.2016 o 23:58 | Karma článku: 4,99 | Prečítané:  1233x

Každý z nás má kamaráta, ktorý sa postaral o korenisté až slziace situácie v našom detstve. No ja mám kamaráta, ktorého výchova bola taká geniálne humorná (a aj funkčná), že jeho mama by si to mohla dať pantentovať.

Pamätáte si ešte na časy, kedy ste si kamártov delili do skupín ako: bavím sa, nebavím sa, najlepší kamarát? Práve v takomto období svojho života som do kolonky bavím sa pridal chalaniska, ktorý nebol moc obľúbený, no bola s ním vždy zábava nakoniec sa z neho vyklul chalan s vlastným názorom, ochotou pomôcť a dobrými postrehmi.

Tvrdá výchova

Tento chalan bol jeden z mála mojich rovesníkov, ktorý keď prišiel zo školy musel niečo robiť v domácnosti, záhradke alebo podobne. Mali sme asi 11 rokov a už sme boli vedení k samostatnosti. Možno aj preto sme si tak rozumeli, lebo väčšina našich rovensíkov tieto povinnosti nepoznala. Najvyšším úkonom ktorý vykonávali bolo to, že cestou z domu vyniesli sáčok so smetím. Niekto sáčok so smetím a ja som v deň, keď chodili smetiari musel vyniesť smetiaky na ulicu. A poviem vám, niekedy to dalo zabrať!
Obaja sme vedeli umyť riad, zapnúť práčku, zoznámili sme sa so sekerkou a bez ujmy na zdraví sme vedeli narúbať triesky.

Jeden veľký rozdiel

Medzi nami bol však jeden rozdiel. Ja keď som si nesplnil úlohu, dostal som vynadané, ale ak si ju nesplnil on, dostal dve-tri po papuli. Moc som mu to nezávidel, ale teraz keď sa stretneme, so smiechom spomíname na to, ako ho mama vypočúvala, keď meškal 2 minúty domov.

Príhoda 1. - Zavri dvere odvonku

A tu to prichádza, prezradím vám meno toho chalana, volá sa Peťo. Peťo bol riadny fiškus a za každých okolností sa chcel dostať z domu, hoci aj na pol hodinu. Lenže režim bol tvrdý a vychádzku nedostal len tak bez zásluhy. A keďže v ten deň odmietol obedovať a nakŕmiť vtedy ešte jeho malú sestru, brány domu boli pre neho hranicami slobody (neskôr. keď musel jesť a nemal chuť, jedlo vždy nenápadne lial do záchoda). Tak som prišiel po neho, ako správny kamarát, skúšali sme jeho mamu prehovárať, sľubovali sme jej, Peťo aj podlahu umyl, avšak márne. Verdikt bol trvácny. Až sme to už vzdávali, tak som stál pri dverách, že idem teda domov, Peťo to skúsil ešte raz: ,, Mamí, veď ja som tu jak vezeň, celý deň som doma, musím všetko robiť a nič nemôžem, zato hentá černá gorila nič neusí celý deň robiť!" ( tou gorilou myslel svoju sestru, asi o 2 roky mladšiu). Mame už praskli nervy a kričí z vedľajšej izby: ,,Peter, nechci ma nasrať, okamžite zavri dvere a buď ticho!" Peťo zrazu vyšiel von z dverí, zavrel dvere, schmatol ma a utekali sme von. Pýtal som sa ho, že či mu nevadí, že keď príde domov dostane világoš. Peťo s optimizmom na tvári povedal: ,,Prečo by som mal? Ja poviem že som počul ako mama kričí: Peter, tak už ma neser a zavri dvere odvonku! A keď odvonku, tak ma vlastne pustila von." O tri hodiny sme prišli k nemu a už to bolo, krik, plač, údery... Ja som sa opatrne vyparil.

Príhoda 2. - Slepá baba v extrémnom prevedení

Peťo býval kúsok odomňa v jednoizbovom byte s rodinou. (mimochodom, ten byt mali naozaj krásne a zaujímavo zariadený.) A práve malá rozloha obytného priestoru bola pre Peťa nevýhodou, lebo tam sa pred mamou nebolo kde schovať.

Jedného pekného večera, keď už vonku bola tma a vychádzková doba Peťa sa skončila, pozval ma ešte k nemu, že pokecáme. Stáli sme v kuchyni, peťo sedel na kuchynskej linke, mama v izbe so zvyškom rodiny pozerala TV. V tom sa Peťo chystal zoskočiť z kuchynskej linky a omylom skočil na kábel, ktorý im zabezpečoval elektrinu do celého bytu, vytrhol ho zo steny nastala tma a ticho. Z diaľky bolo počuť: ,,Peter, čo to má znamenať?!" Peťo sa však bránil : ,, Mama, ja neviem, iba som do toho drcol a bola tma, ja za to nemôžem." Zdalo sa, že tento krát sa Peťo zaobíde bez trestu, avšak márne. V tme bolo počuť zvuk otváracieho sa šuflíka, tasenie povestnej varechy, a už nám bolo jasné, že Peťo jedoducho dostane. Prekvapujúco, prvá rana nebola varechou, ale rukou. Peťo nemal kam utiecť, lebo bol v rohu a tak musel mamu obehnúť, tá však nastavila ruku, zasiahla Peťa d oblasti hlavy a  Peťo letel k zemi ako pokazené lietadlo. Otriasol, vydal sa na pokračovanie úniku až prišiel do rohu izby a tam ich pár dostal. Ja som sa nenápadne vytratil.

Príhoda 3. - Ja za to nemôžem, oni ma držali

Tvrdú výchovu pociťovala aj Peťova mladšia sestra, čomu sa on tešil a videl momenty, kedy ona dostávala, ako tie spravodlivé. Raz sme tak kecali pri jeho dome, jeho mama práve doupratovala ( je veľmi čistotná a u nich sa dá jesť aj zo zeme, tak tam majú čisto ). Zrazu prišla jeho sestra a nenápadne sa snažila prejsť okolo mamy dovnútra domu. Bola totiž namaľovaná, a jej mama bola názoru že 10 ročné dievča nieje vhodné na malovanie sa. (ja si to tiež myslím). Nestihla však zájsť dovnútra a mama už zavelila: ,,Natala, stoj!" Keby ste cítili to ticho navôkol, strach v Natálii a radosť v Peťovi, vyzerali by ste ako ja vtedy, asi ako smerovka na ponorke. ,,Čo to má znamenať?" pýtala sa mama s drsným výrazom prokurátora v  tvári. A teraz sa začala obhajoba: ,, Ja za to nemôžem! Ja som sa nemaľovala! Oni ma k tomu nútili! Oni ma normálne držali a nasilu ma maľovali! (slzy strachu) Mama prosím ver mi! Mamááá! Mama né!" A už tu bol aj rozsudok a výkon trestu.

Peťo je dnes dobre vychovaný, takmer dospelý človek a takéto tresty už niesú potrebné. :-)


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?