Z totálnej chudoby a špiny ma vytiahol...Pán Boh!

Autor: Milan Brejcha | 29.3.2016 o 22:10 | (upravené 30.3.2016 o 0:20) Karma článku: 13,32 | Prečítané:  6212x

Pán Boh je medzi mladými ľuďmi taká šedá téma. Neradi sa o ňom rozprávajú a ak sa nájde v kolektíve mladý aktívny kresťan, je pozorovaný z rôznych pohľadov. Niektorí ho kritizujú, iní sa zasa obdivujú (tých je trochu menej).

Súčasná situácia kresťanov medzi tínedžermi

Ja sám som v treťom ročníku na strednej škole, takže údaje, ktoré použijem, som čerpal zo svojho okolia.
V našom ročníku sú tri triedy, v každej je približne 20 žiakov. Ak by som sa posnažil, tak by som našiel
asi dvoch aktívnych kresťanov z celého ročníka, čiže zo 60 žiakov. Potom sú tu takí, ktorí povedia, že v Pána Boha veria, ale tam ich viera končí. Takých je asi 7 na jednu triedu. No a zvyšok sú poväčšine ľudia neutrálneho názoru a často sa objavia aj jedinci, ktorí zásadne popierajú existenciu Boha.

Čo myslím pojmom ,,aktívny kresťan" ?

Pod týmto pojmom si predstavujem človeka, ktorý verí v Pána Boha, navštevuje nejaké spoločenstvo, pravidelne číta z Biblie, snaží sa žiť tak, ako to Pán Boh chce a ľuďom okolo seba (rodina, spolužiaci, kolegovia) hovorí o Pánu Bohu.

Ako Pán Boh zmenil (aj) môj život

Narodil som sa do zdravej rodiny. Mal som matku, otca, brata, psa a otravných susedov.
Ako som rástol, začínal som si viac všímať veci okolo seba. Bol som zvedavý, chcel som všetko vedieť a poznať. Keď som bol v škôlke, môjmu otcovi diagnostikovali svalovú dystrofiu. Najprv stratil hlas, potom postupne všetky svaly a nakoniec sme stratili my jeho. Táto situácia sa mi zdala ako neskutočná krivda, ako niečo, čo nie je spravodlivé. Ako prváčik som stratil otca a od druhého ročníka základnej školy až doteraz sa mi tisnú slzy do očí, ak musím niekomu vysvetľovať, prečo mám už iba mamu a čo sa stalo otcovi.

Túto novú situáciu sme nezvládli celkom dobre. Nestíhali sme s financiami a prišli sme o elektrinu.
Všetky veci do školy som si musel robiť hneď po škole, kým bolo svetlo, lebo večer pri sviečkach to nebolo moc príjemné. Mama robila v susednom meste, ale do práce chodila na bicykli, aby ušetrila. Všetko oblečenie sme mali z čínskeho obchodu. Ako malý chlapec som sa naučil prať ručne, aby to nemusela robiť mama pri sviečkach, keď prišla z práce.

Ak by toto bolo to najhoršie, tak by to ešte nebolo až také „zlé“. Lenže prišlo zimné obdobie, nemali sme plyn a ani elektrinu. Kúrili sme drevom, a to iba v jednej miestnosti, takže sem mali z kuchyne rázom aj spálňu. A neboli sme jediní, komu sa zdalo byť vonku zima. Zima bola aj myšiam, ktoré sa nám nasťahovali do domu. Bolo ich veľa, veľmi veľa. Jedno ráno som sa zobudil na to, ako sa po záclone šplhá myš ako Spiderman po stene mrakodrapu. Niekedy sa mi nedalo zaspať, lebo som počul ako pištia. Strašne silno pišťali. Ako si tak na to spomínam, teraz by som to nezvládol, asi by som sa zbláznil (asi som za ten čas „sfajnovel“ :)).

Do školy som chodil stále v tom istom oblečení, ale bolo čisté. Vždy som mal nachystanú desiatu, aj keď iba rožok s najlacnejším maslom. Toto obdobie bolo veľmi náročné, ale veľa mi dalo. Naučilo ma samostatnosti a schopnosti racionálne uvažovať nad mnohými vecami v pomerne mladom veku. Počas prvého stupňa základnej školy som mal na vysvedčení samé jednotky a mama bola na mňa pyšná.

V tomto období som začal navštevovať aj stretnutia pre deti v mojom veku v našom mestečku. Bolo tam vždy veľa zábavy, dobré občerstvenie a veľmi milí vedúci. Vtedy som veľmi nevnímal, že tieto stretká majú za úlohu rozprávať deťom o Pánu Bohu. Vždy som sa niečo nové o Ňom dozvedel, ale nebral som to ako prioritu tých stretnutí. Iba som tam chodil a vždy sa na mňa nejaká tá informácia nalepila.

Počas tohto obdobia mama nabral odvahu a snažila sa nadviazať nejaký nový vzťah. Chcela mať niekoho, kto jej pomôže doma, kým bude v práci, s kým by mohla zdieľať vzájomné sympatie. Pár ich bolo, no nikdy to nevyšlo. Až na posledného, s tým bola myslím aj viac ako 5 rokov, ale on zomrel minulý rok. Odvtedy je sama. Ja som počas tohto obdobia začal chodiť na stretká, ale tentokrát už pre tínedžerov. Tu sa o Pánu Bohu hovorilo viac, no zo začiatku to bol skvelý program, hry a športy, čo ma tam priťahovalo.

Jedno leto (veľmi dôležité leto) sa robil výjazd na víkend na CampFest, čo je kresťanský hudobný festival. Tak som šiel aj ja. A v jeden večer, spolu s kamarátmi, sme sa zakecali s jednou vedúcou. Na festivale som videl toľko šťastných ľudí, ktorí veria v Pána Boha, že som chcel vedieť viac. Pri debate s Erikou (vedúcou na stretkách v našom mestečku), sme s kamarátmi mali veľa otázok o Pánu Bohu. Pýtali sme sa na večný život, na to, kto napísal Bibliu a aj na to, ako sa stať kresťanom. Naša debata sa pretiahla na celé hodiny. Potom som večer išiel do svojho stanu a poprosil som Pána Boha, aby si ma zobral pod svoje ochranné krídla a vyznal som mu, že v Neho verím .

Od tohto momentu som nasával informácie ohromným tempom. Chcel som vedieť viac. Mal som 15 rokov a bol som hrdý na to, že verím v Pána Boha. Naša domácnosť teraz vyzerá úplne ináč. Máme elektrinu, teplú vodu, kúrenie, televíziu, internet, mám vlastnú izbu. Tieto veci sa môžu zdať, a aj mne sa často zdajú, ako samozrejmosť. Ale v období, kedy som zaspával za piskotu myší, by mi ani len nenapadlo, že niekedy budeme žiť „,normálne“. Popri škole mám brigádu, hrám v divadle a aj účinkujem v hudobnej skupine. Ale nič z toho nie je tak podstatné, ako moja hlavná činnosť. Byť aktívnym kresťanom. Pretože práve takí ľudia môžu za to, že sme sa dostali z nuly hore. Pán Boh mi nedal všetko naraz, ale naučil ma, ako správne hospodáriť, naučil ma vážiť si ľudí a pomáhať, ale aj prijímať pomoc. O čo som ho žiadal, to mi dal. A ja teraz budem robiť to, čo chce On odo mňa. Budem o Ňom hovoriť iným ľuďom, pretože viem, že život s Ním je skvelý. 

Je to skvelý plán

Jeden človek mi raz povedal: „Keď ti Pán Boh niečo zoberie, niekde inde ti to 100-násobne vráti!“
A teraz, keď ťahám na devätnásty rok, si uvedomujem, že je to pravda. Stratil som otca, ale naučil som sa samostatnosti. Spoznal som ľudí, ktorých by som ináč nepoznal. Zažil som totálnu biedu, ale naučil som sa vážiť si veci, ktoré mám. Často sa len tak zamyslím a poviem si: „Mám kde bývať, mám elektrinu, mám sprchu, mobil, notebook, auto, skvelých priateľov, frajerku... Pán Boh sa o mňa dobre stará.“
Pán Boh má pre mňa plán, ktorý verím, že ešte nie je pri konci, ale naopak, som len na začiatku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?