Príhody z detstva: Falošná identita

Autor: Milan Brejcha | 26.6.2016 o 22:07 | Karma článku: 2,08 | Prečítané:  565x

Asi nebude pre vás nič nové ak napíšem, že sociálne siete ovládli svet. Takmer každý má facebook, instagram, veľa ľudí používa pokec alebo Snapchat. Ja som sa zameral na Pokec a milé zábavné príhody z neho.

Keď sme boli mladí a robili samé somariny....

Presne v tomto období života som nadobudol informácie, ktoré teraz, o pár rokov dávam na pomylsený papier, teda tento blog. S kamarátom sme si často večer sadali za počítač a pod vymysleným ženským kontom na Pokeci sme si robili srandu s chlapov, ktorý hľadali známosť. Viem, nebola to práve najčestnejšia zábava, ale názory človeka sa postupne vyvíjajú, a veci, ktoré teraz pokladáme za hlúposti sme vtedy pokladali za najväčšiu srandu. No a keď už sme také nekalé žarty robili za cenu výčitiek svedomia, tak sa aspoň o ne podelím.

Ako sme na to išli?

Postup je celkom jednoduchý. Na pokeci sme si vytvorili konto ženského pohlavia, ako profilovú fotku sme zvolili pohladnú modelku a napísali do pléna: ,,Som sama večer doma, nechce mi niekto robiť spoločnosť?"
Neverili by ste, koľko páreniachtivých správ sa začalo valiť nezastaviteľnou rýchlosťou. Do hodiny to už boli trojciferné čísla.

Keď sme už mali dostatočný počet záujemcov, tak sme si vybrali nejakú časť, asi 10 mužov, s ktorými sme začali komunikovať. Neboli sme žiadni profesionáli v klamaní alebo menení identity, preto nás asi polovica ,,nápadníkov" odhalila. Ostatní však uverili a konverzácie naberali hlboké myšlienky, dôverné informácie či dokonca vyznania lásky. My sme sa veľmi bavili, ale netušili sme, čo nás čaká neskôr. Títo páni nám začali posielať svoje nahé fotografie, alebo fotografie svojích častí tiel. Bolo to pre nás veľmi vtipné a napadlo nám, že to dotiahneme do ešte vyššieho levelu. Že tých ľudí pozveme k nám ,,domov" na noc. Išli si nohy dolámať aby ziskali adresu, kam majú prísť. Jeden nám dokonca ponúkal, že si príde po nás (krásnu ženu) a zoberie ju na svoj hrad.

Oproti nášmu domu cez ulicu je brána, ktorá je vždy odomknutá. V nej bývajú asi tri rodiny. Tak nám napadlo, že tú adresu zadáme nápadníkom. Tí zájdu k susedom do dvora a my to všetko uvidíme z okna obývačky.
A prišlo ich mnoho. Niektorí z blízka, niektorí z ďaleka, niektorí autobusom, iní zasa taxíkom alebo vlastným autom. My sme číhali v okne a keď prišli a pratali sa do susednej brány, mali sme prvotriednu zábavu. Za zmienku by stál určite pán, ktorý bol našou prvou obeťou. Ten prišiel a dostal síce adresu oproti nášmu domu, ale zaparkoval rovno pod naším oknom, z ktorého sme pozerali. Vyšiel z auta, išiel oproti a chcel telefonovať. ,,Keď už sme to dotiahli sem, budeme aj telefonovať!" Vôbec sme nepremýšlali nad tým, že dotyčná osoba bude mať naše (moje!) telefónne číslo. Napísal mi svoje číslo, ja som sa pokúsil ztenšiť si hlas a išli sme na to. Naša obeť mala meno Juraj.
Ja: Jurko, si to ty?

Juraj:    Áno, som už tu, pred tvojím domom, poď von.
Ja:       Jurko, nemôžem ísť von, lebo som bola v sprche a mám mokré vlasy, chcela som sa ti páčiť.
Juraj:    Ale no neblbni a poď von.
Ja:       Nemôžem, ak ma chceš, musíš si prísť po mňa.

Juraj teda išiel do brány a my sme nevideli, čo sa odohráva vo vnútri. O chvíľku vyšiel von a zazvonil mi mobil, bol to on. Zodvihol som a povedal: ,,Chlapče, bola to len sranda." On ma volal von, vyzýval ma, nech sa ukážem. Položil som telefón. Potom mi napadlo, že keďže parkuje pred naším oknom, tak keď sa postavím do okna a kamoš zapne svetlo, tak ma bude vidieť ako na plátne. Tak sa aj stalo. Kamoš zapol svetlo, ja som mu zamával, medzi nami bola vzdialensoť asi iba 2 metre a delilo nás okno. Potom sa svetlo vyplo a schovalli sme sa za sedačku. Telefón znova zvonil. Obaja sme boli vystrašení na smrť. Zodvihli sme a počuli: ,,Tak a teraz si daj budnu a poď von, nebudem ťa biť." Ja som odvetil: ,,To nepôjde." Týpek sadol do auta a išiel preč. Potom nám napísal, že super sranda, že veď sa nič strašné nestalo, len aby sme dávali pozor na agresívnejších ľudí. (nestálo ho to nič, iba cestu myslím že z Dúbravky a to, že nám poslal z vlastnej iniciatívy svoje holé fotografie).

Takýchto žartov sme robili potom veľa, a už aj bez pokecu. Jeden pán sa nám vyhrážal, že ak mu nepošleme na účet 150€, zavolá políciu. Iným sme zasa volali v mene televízie, že hľadáme mladé herecké talenty. Vôbec sa im nezdalo divné, že im ponúkame 150€ na 10 minnút záberu.

Už sme z takýchto vecí vyrástli, ale ostala mi zaijímavá spomienka. Veľmi veľa telefónnych kontaktov v mobile s názvom: Nedvíhať sranda, Nedvíhať, Nedvíhať!!!!...


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?