Seriál na čítanie: Takmer vydatá - 4. časť

Autor: Milan Brejcha | 19.2.2017 o 21:32 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  99x

Začal som písať knihu, ktorej časti budem postupne odhalovať na svojom blogu. Toto je už štvrtá časť. Nová časť a zároveň už posledná z tohto seriálu príde v stredu vo večerných hodinách.

Ak by ste si chceli prečítať predchádzajúce časti, aby chápali kontext, páči sa, stačí kliknúť.

1. časť

2. časť

3. časť

 

Pekné čítanie :-)

 

Ašty sa nadýchol, pustil ma a rozbehol sa k nim. Jedného z nich chytil pod krk, z vrecka vytiahol zbraň a priložil mu ju k hlave. Rýchlo som k nemu pribehla a schovala som sa za jeho chrbát. ,,Tak a teraz sa k nám nikto nepriblíži, ináč ho zastrelím, jasné?” - povedal Ašty.  Odrazu sme sa ocitli v obklopení chlapov, ktorí sa však báli spraviť akýkoľvek pohyb smerom k nám. Bola to nepríjemná situácia, celá som sa triasla a nevedela som, čo sa bude diať ďalej. ,,Ašty, upokoj sa, ste obkľúčení, nemáte šancu sa odtiaľto dostať! Pusti Arpáda, okamžite!” - kričal jeden z chlapov. Ašty neodpovedal, videla som na ňom, že mu nebolo prirodzené niekoho ohrozovať zbraňou. ,,Tu máš kľúč, choď, odomkni bránu, ak sa k tebe niekto prblíži, zastrelím Arpáda.” – povedal mi, a zároveň to povedal dosť nahlas na to, aby to počuli aj ostatní. S roztrasenými kolenami som smerovala k bráne, ktorá bola od nás pár metrov. Bolo to nepríjemné, všetci tí chlapi ma sledovali.

Keď som už dávala kľúč do dierky, začula som akýsi šuchot, otočila som sa a videla som záblesk.. Bol to zlomok sekundy, kedy som videla jedného z tých chlapov ako na mňa mieri zbraňou. Po záblesku som už cítila iba bolesť v pravej nohe. Postrelil ma. V tej sekunde, takmer v rovnakom okamihu som počula druhý výstrel. Arpád padol s krvavou hlavou na zem. Ja som na moje prekvapenie ostala stáť opierajúc sa o bránu. Ašty nevedel, čo má robiť, triasol sa a po líci mu stekala slza. Pozrel sa na mňa s beznádejným pohľadom. Odrazu namieril zbraň na chlapa, ktorý ma postrelil. Mieril mu rovno do hlavy a ten chlap tak isto mieril na Aštyho. Stáli oproti sebe, vzpriamene a vyrovnane. Nevedela som si ani len predstaviť, ako sa toto môže skončiť. Bolesť mojej postrelenej nohy išla úplne bokom, mala som obavy o to, čo sa bude diať o 5 minút. ,,Ašty neblázni, veď sme rodina, obaja zložíme zbrane a pôjdeme ošetriť tvoju kamarátku.” - vyzýval Aštyho jeho živý terč. ,,Atila, nerob zo mňa debila! Si myslíš, že ti na to skočím? My chceme odtiaľto odísť, nič viac. Žiadne problémy, iba žiť konečne normálny život!”- vysvetľoval mu Ašty zvýšeným hlasom. Atila sa pozrel na mňa, no zbraň mal stále namierenú na Aštyho. Jeho ruka, v ktorej bola zbraň začala klesať. Ašty však na neho neprestal mieriť. Stále bolo okolo nás asi 5 chlapov, ktorí napäto čakali, čo sa bude diať. Atila povedal tichým a pokojným hlasom: ,,Ašty, tak ja som zložil zbraň, zlož ju aj ty a necháme vás odísť. Len aby sa už nestrieľalo.” Ašty ale nereagoval, bála som sa, že spraví nejakú hlúposť.

,,Ašty, milujem ťa” - vybehla zo mňa táto veta, ani neviem ako. Cítila som, že on je chlap, ktorý bude v mojom srdci navždy. Nevedela by som žiť s nikým iným, lebo stále by som myslela na to, že Ašty riskoval svoj život pre moju záchranu. Ale stále som nevedela, či sa vôbec dostaneme odtiaľ preč živý. Neverila som Atilovi, že nás nechajú iba tak odísť. Ašty začal cúvať smerom ku mne, ale stále mieril zbraňou pred seba. Otvoril bránu. ,,Prosím, nechajte nás odísť. Veľmi vás prosím. Práve vidíte mňa a moju nádej na normálny život.” Všetci tí chlapi chápavo kývli hlavou. Veľmi mi odľahlo, videla som nádej.

Nádej však rýchlo prekazil obrys postavy nejakého chlapa, ktorý sa približoval od domu smerom k nám. ,,Čo sa to tam deje?” - zaznel pre mňa známy hlas. Bol to ten chlap, ktorého som si mala zobrať. Moja viera v to, že všetko dobre dopadne, úplne zmizla. ,,Moja žena! Zastavte ju, nemôže odísť!”- kričal starý nechutný pán. Atila šepotom hovoril, aby sme odišli, ináč nás bude musieť chytiť. Ten starý pán nevedel, že Ašty je môj spojenec, tak som Aštymu povedala: ,,Tvár sa , že si ma práve chytil, okamžite ma chyť a hraj divadlo.” On pohotovo reagoval: ,,Vaša nastávajúca sa vybrala na útek, ale chytili sme ju, všetko je v poriadku.” Toto však bolo iba krátkodobé riešenie, čo si uvedomoval aj Ašty a zmenil plán. Namieril zbraň na starého deda, hovoriac: ,,Pustíš nás preč. Ona sa za teba nevydá. Nedovolím, aby si ju ešte niekedy v živote stretol!” Dedo nechápavo povedal Atilovi: ,,Zastav ho, zastreľ ho.... Prečo nič nerobíš?... Čo to má znamenať?!” Atila sa otočil a začal kráčať smerom k nám, yzeral byť pokojný, Ašty sa nijako nebránil. Odrazu mal Atila v tvári výraz priateľa. Zobral Aštymu z ruky zbraň a povedal: ,,Toto už nebudeš potrebovať...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista. Podľa Tomia Okamuru každý moslim sníva o násilnom džiháde.

KOMENTÁRE

Kotlebova dymová clona zakrýva väčší útok

ĽSNS sa chystá zabrať stovky miest naprieč župami.

SVET

Katalánci majú čas do štvrtka. Španieli ich už zatýkajú

Dvaja aktivisti skončili pre referendum za mrežami.


Už ste čítali?