Seriál na čítanie: Takmer vydatá - 5. časť

Autor: Milan Brejcha | 22.2.2017 o 10:59 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  103x

Zverejňujem poslednú časť môjho seriálu na čítanie. Verím, že finále vás nesklame, vďaka za všetky prečítania.

Toto je poslená časť. Preto, v nedeľu už napäto nečakajte pokračovanie. :-)

 

Atila sa otočil a začal kráčať smerom k nám, vyzeral byť pokojný, Ašty sa nijako nebránil. Odrazu mal Atila v tvári výraz priateľa. Zobral Aštymu z ruky zbraň a povedal: ,,Toto už nebudeš potrebovať, spravím ti osobnú eskortu odtiaľto preč. Keď som vás dvoch dnes videl, došlo mi, že táto naša chorá kultúra s mafiánskymi sklonmi iba ničí šťastie a životyy ľudí. Dávať deťom mená na písmeno ,,A” iba preto, lebo my sme najlepší a nie žiadne béčka, alebo si vyberať ženy bez toho, aby aj oni mali záujem, to je choré. Podobne choré, ako celý život stráviť tu za plotom bez iných ľudí.” Keď toto hovoril, tak takmer všetci obyvatelia tejto usadlosti boli pri bráne a sledovali, čo sa bude diať. Nikto nikdy sa takto nevzbúril svojím koreňom ako tomu bolo teraz. Atila pokračoval pred viac ako dvomi stovkami ľudí, za hlbokej noci: ,,Ľudia, ak chcete ešte niekto ísť žiť normálny život, zažiť umenie, šport, výlety a veci, o ktorých ani neviete že existujú, tak poďte teraz. Teraz v hlbokej noci, a kto sa nás pokúsi zastaviť, tak toho ja zastavím svojou zbraňou. Už sme traja, ktorí odchádzame, buďte smelí!”

Ľudia okolo sa obzerali na seba navzájom, na niektorých som videla, že by veľmi chceli, iní zasa mali v tvári jasné rozhodnutie, že im takýto život absolútne vyhovuje. ,,Ja idem!” - ozvalo sa z toho davu a to bol ten povestný prvý krôčik, kedy sa začali hneď ozývať aj ďaľší a ďaľší. Bolo nás asi tridsať ľudí, ktorí sme stále pri bráne s tým, že ideme preč. Ale na tej druhej strane boli aj rodiny ľudí, ktorí chceli ísť preč. Bolo mi jasné, že takéto odrthnutie je trvalé. Do tohoto prostredia sa ťažko niekto dostane iba tak, a zasa naopak, odísť odtiaľto sa tiež nedá jednoducho. Odísť chceli najmä mladí ľudia, ktorým rodičom to ale vadilo. Krásne oslobodenie sa premenilo na bezmocný plač, emócie a držanie sa za ruky, ktoré sa nechcú idteliť. Nikdy v živote som nič také silné nezažila. Jedna ruká patrí ľuďom, ktorí majú celý život pred sebou, majú sny a ambície. Túto ruku však drží ruka rodičov, starých rodičov, ktorí nechcú prísť o svoje deti, ktorí prídu o svoju rodinu a jedinú radosť v ohraničenom priestore. Áno, možno si poviete, že veď aj oni mohli ísť preč. No nemohli, nemali dôvod. Veľa z nich nikdy tento priestor neopustila. Nevedia čo ich čaká inde, nevedia si ani predstaviť dôvod, prečo ísť preč. Stála som opretá s postrelenou nohou, slzy mi zakryli celú tvár. Nevedela som, či to, čo sa deje je správne, alebo nie. Veľmi som chcela, aby aj tí starší ľudia pochopili, že bude pre nich lepšie ak odídu. Ale nepochopili a ruky sa pomaly oddeľovali. Mnohí odchádzajúci sľubovali tým starším, že keď sa usadia a zistia, aký je reálny svet, tak si po nich, po svojich otcov a matky prídu. Že ich vyslobodia a pomôžu im. Otvorila sa brána a my sme vyšli von.

Čakala nás dlhá cesta pešo lesom. Ale nikomu to nevadilo, všetci mali čas urovnať si myšlienky v hlave aj v pocity srdci. A čo sa stalo potom? Áno, s Aštym teraz tvoríme pár, budeme sa brať. Je skvelý! A že neviete moje meno? Volám sa Aurélia. A to, že moje sa začína na písmeno ,,A”, nie je náhoda. Keď som si po tomto silnom zážitku vychutnávala prítomnosť mojich rodičov, obiatia a prísun ich lásky, tak som sa im samozrejme vyrozprávala, čo všetko som zažila. Matka na mňa pozrela, roztriasla sa, rozplakala a odišla preč. Otec iba potichu povedal: ,,Ty si na tom mieste nebola po prvý krát, už si tam bola ako malé dieťa, tam si sa narodila. Tvoja matka odtiaľ utiekla spolu s tebou, dvojročnou Auréliou.”  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

KOMENTÁRE

Ficov zásadný prelom. Alebo ani nie

Sme na priesečníku, keď Ficov prospech a prospech krajiny, sa pretínajú.

SVET

V jadre Únie už sme, je na Ficovi, čo ďalej

Slovensko začína v regióne viesť debatu o budúcnosti EÚ.


Už ste čítali?