Seriál na čítanie: Temno - 1. časť

Autor: Milan Brejcha | 17.4.2017 o 23:31 | (upravené 18.4.2017 o 7:09) Karma článku: 1,50 | Prečítané:  202x

Toto je môj druhý seriál čítanie. Po prekvapujúco dobrých ohlasoch na ten prvý (5 dielny) som sa rozhodol napísať druhý. Nový diel uverejním vždy v pondelok a vo štvrtok večer. Čítanie zaberie vždy 5-8 minút. Pírjemné čítanie.

Policajt: Daniel, musíš povedať, čo sa stalo s tvojimi kamošmi!
Ja: Oči, plač... Oči, plač... Hmm...
Policajt: Chápem, že si vystrašený, ale ukľudni sa a povedz, prečo si sem prišiel uprostred noci.  Skončil si tam, že sa niečo stalo tvojím kamošom.
 

Dnes večer som bol doma. Nerobil som nič extra, bol som doma sám. Rodičia sú u starkých na víkend. Chalani mi zavolali, či môžu prísť. Nemal som dôvod nesúhlasiť. Vonku bola už tma a aj tak pršalo, nedalo sa nikam ísť. A aspoň som sa nenudil. Bolo okolo deviatej hodiny keď prišli. Prišiel Marek, Paťo a prekvapivo aj Júlia. Neviem, prečo ju dotiahli, ale nakoniec mi to bolo jedno.

Usadili sme sa do obývačky, otvorili sme pivo a pozerali sme hokej. V celom dome bola tma, jediné čo svietilo, bol iba televézor v obývačke. Zvuk televízora bol prerušovaný zvukom dažďa z vonku. Náš dom je veľký, má dve podlažia a suterén. Tak mi aj padlo vhod, že prišli kamoši, lebo v dome sa cítim sám občas divne, ako keby ma niekto sledoval. ,,Došlo pivo!" zahalásil Marek. ,,Nedošlo, v pivnici je ho ešte dosť." Reagoval som pohotovo. Paťo dostal nápad, že nech ide po pivo jeden z nás, ale bez použitia svetla či mobilu. Jediné, čo je dovolené, sú zápalky. Toto bol moment kedy sa jeden z nás, chalanov, mohol ukázať pred celkom peknou Júliou. Lenže tá nepríjemná tma a v pozadí zvuk dažďa ako z hororu neboli zrovna tou najlepšou atmosférou na takúto úlohu. Po asi minúte sa ozvala samotná Júlia: ,,Ja idem, keď nie ste schopní vy."

Júlia zobrala zápalky a vykročila smerom ku schodisku do pivnice. My chalani sme čakali v pohodlí gauča. Keď už bola pri schodisku, v dome sa ozval zvuk, ako keď niekto šepká. Pozreli sme sa na seba s myšlienkou, že jeden z nás ju chce iba vystrašiť. Júlia sa nezľakla a išla vpred. Ako vkročila na shodisko, znova bolo počuť ten šepot, no tento raz zretelnejšie. Bol som si istý, že to nebol nikto z chalanov. Júlia sa už zastavila: ,,To ste boli vy? Lebo ak hej, tak slabý pokus." ,,Ale my sme nič nespravili." - s vystrašeným výrazom povedal Marek. Júlia zapálila zápalku a išla dolu schodami. Na televízore sme vypli vzuk a s očkakávaním sme pozerali na shodisko, ktorým sa nám stratila z dohľadu.

O pár minút vyšla Júlia naspäť do bytu, aj s pivom. Úloha splená. Všetci sme ju chlapsky a hrdo potľapkali po ramene a pochválili. Bola však nejaká divná, ako stuhnutá. Vždy výrečná Júlia iba na nás pozerala a nevydala zo seba ani slovo. ,,Júlia, si v pohode?" - opýtal som sa jej starostlivo. Júliina hlava sa veľmi pomali otočila zľava do prava. ,,Júlia, ak si robíš srandu, tak prestaň." - reagoval som na jej divné správanie. ,,Chalani, pozrite tečie jej z nosa krv!" - zakričal Marek. Ona iba stála, pozerala do blba. Bola ako v hypnóze, Nikdy som nič také nevidel. Chíľami mi pripomínala mŕvolu. Krv jej stekala cez ústa a kvapkala na dlážku. Krvou mala podliate aj oči. V dome bola stále tma a svetlo sme mali iba zo zapnutého televízora. Rozbehol som sa po servítky, aby sa Júlia mohla utrieť, no ako som bežal okolo nej, chytila ma za ruku. Mala veľmi pevný sitsk. Krásne dievča bolo zrazu to najhoršie, čo som kedy videl. Na zemi už bolo veľa krvi a jej tvár bola tiež celá červená. Monotónne povedala ,,Moje oči plačú." a z očí jej začli po líci stekať slzy. Chalani sa zľakli a spravili dva kroky dozadu. Mňa stále držala. Snažil som sa jej vtrhnúť, ale mala silu ako traja chlapi. Napokon sa mi podarilo vytrhnúť sa a bežal som za chalanmi. Obrátila na nás zrak a vykročila smerom k nám. Júlia s krvavou a uplakanou tvárou a nepríčetným pohľadom bola každú sekundu bližšie k nám. My sme cúvali, až sme sa dostali do roku obývačky. Začali sme kričať, nevedeli sme, čo sa deje. Zimomriavky som mal na celom tele a stále som dúfal, že sa mi to iba sníva. Keď zrazu chytila Mareka pod krk. To už mi nedalo a hoci nerád, udrel som Júliu päsťou, aby pustila Mareka. Padla na zem. Ako ležala na zemi, uprela na mňa svoj pohľad. Nikdy na tento pohľad nezabudnem. Jej krvavé oči na mňa pozerali a ja som nemohol uhnúť pohľadom, ani neviem prečo.

Pokračovanie vo štvrtok večer :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal bol plný emócií.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.

ŠPORT

Mladí Slováci skončili na ME v Poľsku

Z druhého miesta postúpilo Nemecko.


Už ste čítali?