Seriál na čítanie: Temno - 2. časť

Autor: Milan Brejcha | 20.4.2017 o 22:14 | (upravené 21.4.2017 o 13:41) Karma článku: 1,55 | Prečítané:  184x

Toto je môj druhý seriál čítanie. Po prekvapujúco dobrých ohlasoch na ten prvý (5 dielny) som sa rozhodol napísať druhý. Nový diel uverejním vždy v pondelok a vo štvrtok večer. Čítanie zaberie vždy 5-8 minút. Pírjemné čítanie.

Prvý diel seriálu si môžete prečítať TU

...Ako ležala na zemi, uprela na mňa svoj pohľad. Nikdy na tento pohľad nezabudnem. Jej krvavé oči na mňa pozerali a ja som nemohol uhnúť pohľadom, ani neviem prečo. Všetci traja sme na ňu pozerali asi 5 minút v kuse so zvláštnym pocitom. Neviem, či to bol čistý strach, rešpekt alebo adrenalín. Júlia sa hlasno nadýchla, privrela oči, postavila sa a utiekla do pivnice. Jediné, čo nám vtedy napadlo bolo, že sme zatvorili za ňou dvere. ,,Kde je kľúč?" - kričal Paťo. ,,Poď chytiť dvere, ja po neho skočím." - s úmyslom urýchliť tento bezpečnostný prvok som bežal do chodby po kľúč. Hodil som ho Marekovi a ten v zlomku sekudny už na dva krát zamykal dvere. Cítili sme sa bezpečnejšie. Načúvali sme sa dverami pivnice, či nebudeme Júliu počuť. Odrazu sme nemali strach o seba, ale bolo nám ľúto práve jej. Čo s ňou bude ďalej? Prežije to? Je to choroba? Ak áno, je to nákazlivé? Tieto otázky nám všetkým behali v hlavách a nevedeli sme, čo robiť ďalej.

V tom prišiel hrozný rachot, išiel rovno z pivnice. ,,Pomóc!" - ozvalo sa za rachotom. Bol to Júliin hlas. ,,Júlia, už si v normále?" - opýtal sa Marek cez dvere. ,,Neviem, čo sa deje, som tu dole zavretá, je tu tma a nejde svetlo, otvorte mi!" - ozvala sa normálnym hlasom. ,,Júlia je späť! Odomkni!" - kričal Paťo.
Mne sa ale nápad vypustenia Júlie nepáčil. Zdalo sa mi to nebezpečné. ,,Veď aj keď išla po pivo, tak bola v poriadku, a zrazu z nej bolo monštrum! To nemôžeme riskovať!" - presadzoval som svoj názor. Paťovi sa to ale nepáčilo a dával to najavo. Zvyšoval hlas a bol pod stresom. Bolo to ale prirodzené, všetci sme boli. ,,Hovorím, že ju musíme pustiť!" - zvyšoval Paťo agresívny tón hlasu. Poprosil som Mareka, aby to rozhodol. Navrhol, aby sme s ňou skúsili komunikovať cez zatvorené dvere, veď v pivnici jej nič nehrozí. Paťo sa uspokojil s týmto riešením. ,,Juli, hovor s nami, o chvíľku ťa pustíme von, len niektorí z nás sú tu sebecké hovädá, tak to bude trvať." - kričal Paťo nepríjemným tónom do dverí a popritom sa na mňa vyčítavo pozeral. Júlia sa nezývala. Napadlo mi zamknúť vchodové dvere, aby náhodou neprišiel sused na pivo a nemal navyše nejaký nepríjemný zážitok.

Naťahoval som ruku ku dverám, keď v tom ma prekvapili a skôr, ako som sa ich dotkol sa začli otvárať. A ako naschvál to bol práve ten sused. Je to starý mládenec, má okolo tridsiatky. ,,Počuj, teraz nemám čas vykecávať, prepáč." - zastavil som ho medzi dverami. Ako som mu to hovoril, cez jeho plece som za ním videl Júliu. ,,Alebo poď." - zatiahol som ho dovnútra a zabuchol za ním dvere. Cez kukátko som pozeral, bola to naozaj Júlia. Musela sa dostať von cez pivničné okienko. Chalani zatiaľ ponúkli susedovi pivo a robili akoby sa nič nedialo. Čakal som, že Júlia bude klopať a veľmi som sa toho bál. To sa však nastalo. Spoza dverí sa ozval jej hlas, opäť v tej nepríjemnej podobe - ,,Moje oči plačú." Chalani spozorneli a sused sa začudoval a v tej istej chvíli si všimol aj krv na dlážke. Marek ho utíšil jedinou vetou: ,,Nerieš, sadni si, neskôr ti to vysvetlíme, na nič sa nepýtaj, vychutnávaj si pivo." Júliin hlas naberal na intenzire a začala silno búchať na dvere. Opäť bolo cítiť, že je silnejšia ako normálne. Premýšľali sme, čo urobiť. Napadlo nám, že je vpustíme dnu a zatvoríme do kúpeľne, pretože tam nemáme okno. Chcelo to ale poriadny plán, no času sme veľa nemali. Kričala a búchala tak silno, že sme sa báli aby nezobudila susedov. Každý sme si zobrali do ruky metlu či mop a otvorili sme dvere do kúpeľne. Do dverí sme nachystali kľúč. Zapojili sme aj suseda, ktorý stál za dverami a mal ich iba zabuchnúť.

,,Otváram"-kričal Marek. Júlia sa vrúila do domu, no na náš koridor sa vykašľala. Rozbehla sa rovno k Paťovi, zastavila tesne pred ním. Mala tvár takmer nalepenú pred ním. On sa ani nepohol. Pozeral sa jej do očí a takmer ani nedýchal. Trvalo to dlhšie, ako keď som mal s ňou očný kontakt ja. Ich hlavy sa priblížili a pobozkali sa. Neviem, či to bolo viac nechutné alebo divné. Nechápal som to. V tom sa Paťo na mňa pozrel, došlo mi, že očný kontakt nemôžem nadväzovať. Júlia si to nasmerovala k susedovi. Zodvihla ho do výšky a preniesla ho do kuchynského kúta. Bránil sa, ale nestačil. Júliina sila bola neuveriteľná. Hodila ho na zem a hlavu mi privrela do dverí chladničky a začala nimi otvárať a zatvárať. Robila to dookola a stále silnejšie. Sused kričal, no nikto z nás nemal odvahu mu pomôcť. Paťo by nás k nej ani nepustil. Sused už nekričal, bol ticho. Premýšľal som, či je mŕtvy alebo v bezvedomí. Júlii to však stačilo a nechala ho tam. Ďaľšieho si vybrala Mareka...

pokračovanie v pondelok
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal bol plný emócií.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.

ŠPORT

Mladí Slováci skončili na ME v Poľsku

Z druhého miesta postúpilo Nemecko.


Už ste čítali?