Seriál na čítanie: Temno - 2. časť

Autor: Milan Brejcha | 20.4.2017 o 22:14 | (upravené 21.4.2017 o 13:41) Karma článku: 2,52 | Prečítané:  198x

Toto je môj druhý seriál čítanie. Po prekvapujúco dobrých ohlasoch na ten prvý (5 dielny) som sa rozhodol napísať druhý. Nový diel uverejním vždy v pondelok a vo štvrtok večer. Čítanie zaberie vždy 5-8 minút. Pírjemné čítanie.

Prvý diel seriálu si môžete prečítať TU

...Ako ležala na zemi, uprela na mňa svoj pohľad. Nikdy na tento pohľad nezabudnem. Jej krvavé oči na mňa pozerali a ja som nemohol uhnúť pohľadom, ani neviem prečo. Všetci traja sme na ňu pozerali asi 5 minút v kuse so zvláštnym pocitom. Neviem, či to bol čistý strach, rešpekt alebo adrenalín. Júlia sa hlasno nadýchla, privrela oči, postavila sa a utiekla do pivnice. Jediné, čo nám vtedy napadlo bolo, že sme zatvorili za ňou dvere. ,,Kde je kľúč?" - kričal Paťo. ,,Poď chytiť dvere, ja po neho skočím." - s úmyslom urýchliť tento bezpečnostný prvok som bežal do chodby po kľúč. Hodil som ho Marekovi a ten v zlomku sekudny už na dva krát zamykal dvere. Cítili sme sa bezpečnejšie. Načúvali sme sa dverami pivnice, či nebudeme Júliu počuť. Odrazu sme nemali strach o seba, ale bolo nám ľúto práve jej. Čo s ňou bude ďalej? Prežije to? Je to choroba? Ak áno, je to nákazlivé? Tieto otázky nám všetkým behali v hlavách a nevedeli sme, čo robiť ďalej.

V tom prišiel hrozný rachot, išiel rovno z pivnice. ,,Pomóc!" - ozvalo sa za rachotom. Bol to Júliin hlas. ,,Júlia, už si v normále?" - opýtal sa Marek cez dvere. ,,Neviem, čo sa deje, som tu dole zavretá, je tu tma a nejde svetlo, otvorte mi!" - ozvala sa normálnym hlasom. ,,Júlia je späť! Odomkni!" - kričal Paťo.
Mne sa ale nápad vypustenia Júlie nepáčil. Zdalo sa mi to nebezpečné. ,,Veď aj keď išla po pivo, tak bola v poriadku, a zrazu z nej bolo monštrum! To nemôžeme riskovať!" - presadzoval som svoj názor. Paťovi sa to ale nepáčilo a dával to najavo. Zvyšoval hlas a bol pod stresom. Bolo to ale prirodzené, všetci sme boli. ,,Hovorím, že ju musíme pustiť!" - zvyšoval Paťo agresívny tón hlasu. Poprosil som Mareka, aby to rozhodol. Navrhol, aby sme s ňou skúsili komunikovať cez zatvorené dvere, veď v pivnici jej nič nehrozí. Paťo sa uspokojil s týmto riešením. ,,Juli, hovor s nami, o chvíľku ťa pustíme von, len niektorí z nás sú tu sebecké hovädá, tak to bude trvať." - kričal Paťo nepríjemným tónom do dverí a popritom sa na mňa vyčítavo pozeral. Júlia sa nezývala. Napadlo mi zamknúť vchodové dvere, aby náhodou neprišiel sused na pivo a nemal navyše nejaký nepríjemný zážitok.

Naťahoval som ruku ku dverám, keď v tom ma prekvapili a skôr, ako som sa ich dotkol sa začli otvárať. A ako naschvál to bol práve ten sused. Je to starý mládenec, má okolo tridsiatky. ,,Počuj, teraz nemám čas vykecávať, prepáč." - zastavil som ho medzi dverami. Ako som mu to hovoril, cez jeho plece som za ním videl Júliu. ,,Alebo poď." - zatiahol som ho dovnútra a zabuchol za ním dvere. Cez kukátko som pozeral, bola to naozaj Júlia. Musela sa dostať von cez pivničné okienko. Chalani zatiaľ ponúkli susedovi pivo a robili akoby sa nič nedialo. Čakal som, že Júlia bude klopať a veľmi som sa toho bál. To sa však nastalo. Spoza dverí sa ozval jej hlas, opäť v tej nepríjemnej podobe - ,,Moje oči plačú." Chalani spozorneli a sused sa začudoval a v tej istej chvíli si všimol aj krv na dlážke. Marek ho utíšil jedinou vetou: ,,Nerieš, sadni si, neskôr ti to vysvetlíme, na nič sa nepýtaj, vychutnávaj si pivo." Júliin hlas naberal na intenzire a začala silno búchať na dvere. Opäť bolo cítiť, že je silnejšia ako normálne. Premýšľali sme, čo urobiť. Napadlo nám, že je vpustíme dnu a zatvoríme do kúpeľne, pretože tam nemáme okno. Chcelo to ale poriadny plán, no času sme veľa nemali. Kričala a búchala tak silno, že sme sa báli aby nezobudila susedov. Každý sme si zobrali do ruky metlu či mop a otvorili sme dvere do kúpeľne. Do dverí sme nachystali kľúč. Zapojili sme aj suseda, ktorý stál za dverami a mal ich iba zabuchnúť.

,,Otváram"-kričal Marek. Júlia sa vrúila do domu, no na náš koridor sa vykašľala. Rozbehla sa rovno k Paťovi, zastavila tesne pred ním. Mala tvár takmer nalepenú pred ním. On sa ani nepohol. Pozeral sa jej do očí a takmer ani nedýchal. Trvalo to dlhšie, ako keď som mal s ňou očný kontakt ja. Ich hlavy sa priblížili a pobozkali sa. Neviem, či to bolo viac nechutné alebo divné. Nechápal som to. V tom sa Paťo na mňa pozrel, došlo mi, že očný kontakt nemôžem nadväzovať. Júlia si to nasmerovala k susedovi. Zodvihla ho do výšky a preniesla ho do kuchynského kúta. Bránil sa, ale nestačil. Júliina sila bola neuveriteľná. Hodila ho na zem a hlavu mi privrela do dverí chladničky a začala nimi otvárať a zatvárať. Robila to dookola a stále silnejšie. Sused kričal, no nikto z nás nemal odvahu mu pomôcť. Paťo by nás k nej ani nepustil. Sused už nekričal, bol ticho. Premýšľal som, či je mŕtvy alebo v bezvedomí. Júlii to však stačilo a nechala ho tam. Ďaľšieho si vybrala Mareka...

pokračovanie v pondelok
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

KOMENTÁRE

Ficov zásadný prelom. Alebo ani nie

Sme na priesečníku, keď Ficov prospech a prospech krajiny, sa pretínajú.

SVET

V jadre Únie už sme, je na Ficovi, čo ďalej

Slovensko začína v regióne viesť debatu o budúcnosti EÚ.


Už ste čítali?